ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Robert Doričić lu Ovčarić: Amev duljče madeleine

Foto: Robert Doričić

Kȃnd am ȃmnåt ȃn apåtrile razred de sridnje šula, ȃntre knjige de lektira č-am moręjt proberi, aflåt s-av ši Combrey de Marcel Proust. Kȃnd av verit red de jå, kaši čela bur školån, čela če akåca petice, vlåt am čå knjiga ȃn mȃr ši pošnit-am vo beri. Dupa prve stranice, kȃnd av spomenit kåmbra totå obložita ku šugru ši de duljče madeleine kåre torna spomini, jo am vo zakljkis, ši m-am ȃntrebåt kę ke čå mije rabę ši kę ke raš jo pre nušte ašåvo pljerdavęj cåjtu. Ku nervoz de falot, odlučit-am ke nu voj beri sta knjiga ši am riskirujt ke me va šumåjštarica de hrvåcki kljemå ši ke ȃm va ȃn imenik zapisęj tȃmna ocjena, ur.

Deset ånj dupa čå, kaši na ȃn tråt, kȃnd am o domaręca rano verit ȃn Žejȃn oživit ȃm amelj spomini de kȃnd am fost mik. Fost av nigdir ȃn pode de vęra, adova pårte de juli, nu me pok više domisli. Ješit-am din kurijera ši oćutit-am friškeca de domaręca ȃn kodru. Pre pene de grmure la kåle ȃnka s-av cirut rosa. Mes-am kȃtra kåsa juva-v bivęjt nona ši nono. Amnȃnda ku amåle misli če mores čå zi opravi, la zid de o gmajna aprope, nåsu mi s-av napunit ku tåre dih de pokosita jårba. Ȃn čela cajt m-am ustavit ši kaši čelji do če se åru råd ši kårlji se zagrles kȃnd je de ji ćå, ši nu vresu se låsa, ke štivu ke morke nu vor se već nikad vedę, ašå am ši jo vrut neka čela tråt durę lungo. Čå av fost amev duljče madeleine.

Kȃnd am fost mik, domaręca ȃn vęra ȃn Žejȃn pošnit av kȃnd m-am sproberit ȃn kåmbra de nona ši nono. Ȃn čå kåmbra ȃn polače ȃm fost ȃns ši askutåt am glasurle kårlji s-av minjęjt ku våčile kåre av rukęjt ȃn štåla, ku galjirle kåre av kokodęjt ali ku negru kȃre Fido kårle av latråt na skurto ši kårle am råd avut. Provęjt am ugoni se smo žos, ȃn kuhinje ȃnš, ali av susęda već verit de ȃn lik poćåkulęj, ši normalno, n-av manće avizęjt ke va veri. Se av fost tot mirno, pomalo m-am skulåt din påt ši mes-am žos. Žos la škalini majdolinji ȃn kamarin, la škåf, fost-av siću ku laptele č-av fost pomuzito segutra rano ši tot pokrito ku gaza neka mušt nu kådu ȃn je. Čå av fost laptele če s-av lasåt a kåsa.

Ato av nona već rano, kȃnd av sorele ješit, dus ȃn selište, ȃn kåsa la Bariško. Ȃn čå kåsa akuj gospodari av mes ćå din selište, av fost loku dende av laptele de våč din Žejȃn kamijonu tot pȃrla devedeseti ånj de pasanile vek trås ȃn o četåtice aprope, Bistȃrȃc. Duče låptele la Bariško, din čåle kåse ȃn kåre av ȃnka cirut våč, fost-av prva prilike de avzi če-j de novo dela jer, ȃn selište ši departe. N-am fost dosti kurijož de duče låptele ku nona, magar o vota, ši vedę kum čå tot zgljedvę. Volje de ramarę ȃn påt ši sporberi se pomalo mj-av fost maj tåre.

Ȃn kuhinje n-av fost ničur. Pre mårle åb špurget, tot s-av fost vęra, avzit s-av kum av puckęjt foku, e ȃnr-u bok de špurget ȃn kåda s-av teplit åpa. Moręjt s-av domaręca skuhęj merinda, lȃhka, de štajon. Manešta ku bigule ši fažo, pak hiti ȃn jå ȃn lik de kobasica, ši tot čå mȃnka ku salata de radič ku kumpir. La kåda, ȃn kutu de špurget fost-av o ola ku kafetu skuhęjt de cikorije, divka. Vlåt-am o åba olica ši ȃn jå ulit divka ši låptele. Vrh de kafe an olica plavęjt av škrelupu. Moręjt s-av ȃnka samo nareži ȃn lik de kåš ši feta de čå ašå bura påre kåra s-av kumparåt la butigerica Mira.

Kaši zičem ȃn loku de låpte din Žejȃn, ku ȃn åt kamion din Bistȃrȃc verit av čåle mår štuce de påre posložite ȃn mår spletite spȃrte. Hlebu av verit vȃk ȃn istile cåjt, e ȃn butiga l-av ašteptåt Žejånkele, vrur Žejånȃc ši vrovota čela č-av kaši ši jo verit ȃn selište ȃn vęra din vro četåte aprope ali departe, morke ši din Merika ali din Avstralije. Pȃrl-av aštešteptåt neka ȃl butigerica dåje dela åt kraj de šank čå če av verit kumpara, Žejånkele s-av pogovarujt ȃntre sire. Butigerica av ȃmnåt de ȃn kråj de stalåž pȃrla åt, kum av čelji č-av verit ȃn butiga vrut nušte despre jåle. Kȃnd ženska ali omu n-av vrut više niš, atunče av butigerica pre ȃn kus de hårta ku lapišu fakut računu. Vro vota av pre računu dodatit ši dugu de månće. Dupa čå l-av precrtęjt ȃn aså teka. Se la a vrurvę ši skapå novica ke se nuštire din selište ȃnsora ali meritå, ȃn butiga se rę čå zajdin doznęj. Ši ne dela ćakule, nego s-av vezut din stålåž. Ke ȃn čåle zile s-av ȃn butiga aflåt regåli zamotęjt ȃn celofan, olice de te ali kafe, glažurle, ruhele ali otirnjač. Mije ȃn butiga av fost måj drag frižider desno dela uše, ȃn kårle av ašteptåt sladoled.

Pȃrla am šezut ȃns la marenda ȃn kuhinje la miza, ši fakut m-am ke nu meg din čå ke foku årde, ȃntrebåt m-am juva-j nona? Morke av na ȃn tråt mes ȃn vrt vlå radiču ali parićęj hråna de porč? Siguro n-av mes firu obračuj ke merinda nu-j ȃnka skuhęjta. Ȃn čela cåjt avdu fin zvuk de mlatȃcu kårle båte pre fljer. Nazrit m-am din uše ši ved nono kum zåče pre bok pre jårba ȃntruše, pre modra flajda kåra av purtåt kaši šaferu de kurijera, kum kljeptę kosa. Nu l-am vezut čuda vote k-av čå lukråt, ke, de kȃnd jo pametes, nu s-av već ašå čuda vote kosa rabit kaši de månće. Ȃn cåjtu če jo pametes kosa av lasåt asev lok le kosilice, ku kåra av majviše kosit amev stricu Lučano.

Tornu me la miza, e ne demund, vire nono ȃn kumpanije ku asev zrmån kårle se kljęma ši pisę kaši ši je, Mihina Doričić. Čela åt Mihina je kovåču ši je bivę ȃn åt kråj de selište. Je av ȃnvecåt zånȃtu dela asev čåje, isto Mihina, kårle s-av fakut ȃn kåsa la noj, la Ovčarić. Doj zrmån šedu sakile la ȃn kråj de miza ši la glažič de rakije, ȃn lik se pominjujs. Ȃn kuhinje se avde dimu de tabåk de doj španjuleti kårlji se kljemu Opatija ši kårlji dražes nåsu, ali jo nu meg ćå dela miza. Čela dihu ȃnka ši astez sproberę drag spomin.

Ne demund ȃn kåsa vire ši nona Ånina ku radiču ȃn zdila vrh de kårle ȃs trej ošore. Vlåt l-av dela galjir. Jå låsa zdila, ši meže fini kuhęj maneštra. Dupa čå va ji ȃn anostra gmåjna La låk obrni firu, kåra av jer delapodne pokosit Lučano. Veri ȃlj vor ažutå ši aljej kunjåda, sora lu nono, teta Ånina lu Fijip ši prijåteljica Darinka lu Bilin.

Dupa merinde, ši dupa če s-av ȃn lik počinit dupa jå, morę se ji a fir. Pre vozu ȃs već tråmele, doj okvir de lemȃn kårlji ȃs popreko spojic ku žica, de tråže firu ku vozu. Desna ši liva tråma spojite-s ku žlåjdre ȃntre kåre se ȃn voz puru vilele ši gråbljile.

In amelj spomini a fir s-av mes ku vozu kårle av vučit mik trator. Kȃnd s-av mes grabi, fost av čuda de čelji č-av verit ažuta. Ku nona, nono, aljej filji ši nevęstele, vrur de rod, ažutåt am ši jo. Sakile av avut asev lukru. Ženskele av majviše pus fir ȃn kup, la kåle preste av nono gonit tratoru. Åljc muški av ku vilele hitęjt firu ȃn voz. Dupa ȃn cåjt ur de muški av mes pre voz ši peštęjt av firu neka se pote tot dela gmajna poberi de o vota. Se av fost gmajna måra, s-av mes a fir ȃnka o vota.

Uživęjt am grabi firu, e čelji majbetȃri m-av anvecåt kum se ča pråvo lukra. Ašå am trekut såkile kantunu, såkile grm ȃn gmåjna e ȃn paminte mj-av ašå ši ramås konfini – pȃrla ånč je anostro, preste je gmajna lu Magåta, lu Kljone ili de vro åt. „Vę sta ȃrpa ȃn koruna. Denč ȃn sus, pȃrlå čela grm, e dupa je råvno tot pȃrla cęsta če męže kȃtra Mune, čå je anostro.” – artavęjt mj-av nono kȃnd am fost ȃn anostra gmajna ȃn Ograda. Lukru la firu ȃn gmåjna potut s-av an lik ustavi se av vrur dela kåle pozdravit. Čelji če av isto mes a fir ili s-av ku vozu pljir de fir turnåt a kåsa. Užęjt av lasa pozdravi ši čelji kårlji av mes vedę kum ȃ kumpiru ali fažolu ȃn njiva kręšte. Pozdravit av ši ȃntrebåt: „Je va uskåt?” Tot čela cåjt sorele av svitit, e hlådu s-av putut aflå sam la o mårle grm de jesika ali se av vro majmik oblak naskuns sorele. Tot se av fost kåd, grabit s-av pomalo. E kȃnd av fost nebo sivasto, tot s-av kavtåt ȃn sus se na va laså, ke rem poberi tot, zapeljęj firu a kåsa ši spravi ȃntre godina.

Råd am kavtåt gmajna dela voz pljir de fir kȃnd av tratoru povučit kȃtra kåsa. Verit mj-av ke spodabję lu parku, čela engleskile. Vrtit am ȃn kåp kum av moręjt fi kȃnd s-av kosit ši gmajne ko de anostra. De kȃnd am fost jo mik, već av fost više de čåle kåre nu s-av kosit. Kȃnd s-av lesa pus nåzȃt ši kȃnd s-av puntęjt ku do årpi, čå-v fost semȃnu ke-j lukru ȃn gmajna de čå zi gotov. Triba-j ji a kåsa ši opravi zadnjilke lukru, spravi firu ȃn pod.

Kum av tratoru verit ȃn truše tot av vačile din štala pošnit rukęj ši ašå l-av pozdravit. Ȃn štala av fost samo do våč ši vicelj. Čå betȃra våka kljemåt-am Sivka, čå tirera n-av avut jima. Morke k-av jå fost nuškum trdoglava pak av fost nono ši nona pre jå jådni. Čåste do våč n-av kaši čå blåga kåra av živit ȃntre kvȃrnar let ȃn anostra štåla, anpregnite ku jårȃmu trås firu a kåsa, aråt ali vlačit ȃn kodru. Mȃnje lukru ši novile cåjtu dus av ke anostra Sivka ni čå åta n-av nikad mes ȃn polje påšte dupa č-av fost pokosito, nikad na-v brstit frunza dela grm ši nikad n-av mes dupa påše bę friška åpa č-av din fȃntra točit ȃn Dolinjile låk, juva-v bejut blåga dela Sȃnkovci.

Štivut am već kum va lukru ji renće. Ȃn råče ȃn štåla, la bȃčvi ku vęrze fost-av zelene kište de bira če s-av kljemåt Laško. E bira av afåra ašteptåt čåja, stricu, kujini ali prijatelj kårlji av čå zi ažutåt la fir. Råče boca de bira tota spotita n-av čuda ståt pre miza ȃntruše. Ke jå s-av ašteptåt ȃnka de kȃnd s-av fost ȃn polje, sęte av fost måra ši boca s-av spraznit de o vota. Akmo s-av mes la zadnjile lukru čå zi – spravi firu ȃn pod. Sorele ȃv dreto svitit ȃn ušå de pod, juva s-av hitejęjt firu, ku vilele din voz. Nuštire rę pomisli ke-j majtȃmno a čeljvę če din vozu dvizę firu kȃtra uše de pod. Kred ke ničur nu se rę minjęj ku čela kårle av sup kåd krov de štåla, ȃn škuro, totile okružit ku pråhu de uskåte rož ši mȃrve de fir, vrovota ši sprignit, moręjt peštęj firu ȃmnȃnda oč ši kolę. Moręjt av ši priratskekęj gredele de krov e tot nov fir av din uša verit kȃtra je. Kȃnd s-av avzit ke vilele grebes pre dȃštile de voz, čå-v fost semȃnu ke-j vozu dešårt ši nu-j već firu de spravi.

Antruše av ku sęra verit ši mir. Samo av pulju ratovica tȃrlit prin ȃntruše, e mušt av ši renće fost štufne. Afåra pre miza aflat s-av rupoj bocele de bira ali de vir– akmo s-av bejut pomalo, uživujt s-av ke lukru av fost gotov ši triba av fost skupi force de lukru de mȃre. E mȃre va stricu ji pokosi gmajna La besęreka. Sęra av fost rojšo dela Trst, šå ši mȃre va fi fina zi. Ašå av zis ši pre televizije e ke va ašå fi, aratåt-av ši Pavlihova pratika, kalendaru kårle s-av čudå ånj rabit ȃn anostra familije de vedę kuma vręma va fi ali kȃnd je lura pak am potut ugoni kȃnd se va anostra Sivka oteli. Ćåkule de sęra ȃntruše dus av ši kusičurle de kårlj s-av putut složi štorija de košnje ȃn čela cåjt kȃnd av amev nono Mihina fost falot.

Robert Doričić, foto: Nikolina Filipović

Ȃn čela cåjt pošnit s-av kosi dupa Petrova ši kosit s-av doj misec de zile. De Mandalenine, fešta de besęreka ȃn Mune, nu s-av mes lukrå ȃn polje. Ȃn košnje s-av mes domaręca råno, više de jelj. Vrovota s-av kljemåt ši hlapci na žurnådu. Košnje s-av prekinit ku fruštiku ku kafe ši pȃre, datunče av ženskele adova vota adus marenda. E dupa jå ȃn gamela vęrze ši palenta ši ȃn lik de kobasice ali de uskåto, čå tot de merinde. Månće neg s-av turnåt ȃn selište, ženskele av ku srpu požnjit jårba ko de ȃrpi ši ko de krugure neka nu se kosa strika. Kum ȃs nuškåre sinikoš jåko na ȃnsus, kaši La fȃntra, atunče s-av firu legåt pre kita ši vučit ȃn žos pȃrla kåle. Ši dupa čå ku vozu ku våč ali boji trås a kåsa.

Morejt s-av atunče spravi dosti fir de ȃn par de boj ši doj,trej våč, ši de nuškȃt oj, touro se av blåga pȃrla prvile ne, paskut afåra prin polje. Se ȃn pod n-av fost dosti lok de spravi fir, ȃntruše ȃli aprope de štåla ali dvoru lukråt s-av kopele.

Kȃnd s-av ćuku oglasit, verit-av cåjtu de ji durmi. Ȃn somnu mi s-av mišejt čå č-am čå zi vezut ši lukråt ku čå kum av nuškȃnd fost košnje ko de Žejȃnu.

Astez je štala dešarta, ȃn kåmbre le none ši lu nono ničur već nu dorme. E jo tot majviše misles rupoj vlå ȃn mȃr Combray, samo sta vota voj proberi knjiga pȃrla kråj. Verit-av ȃn amę življenja cåjtu de čå fåče.

Articole similare

Începe să tastezi termenul de căutare mai sus și apasă Enter pentru a căuta. Apasă ESC pentru a anula.